|
Pranostiky tvoria súčasť ľudovej poézie a vzdelanosti našich národov, a tak sa treba na ne aj pozerať, i keď nie vždy dochádza k ich správnym záverom. Zachovali sa len vďaka tradíciám nášho ľudu, sú často zveršované, aby si ich človek ľahšie zapamätal a tým, aby sa dlhšie aj pre ďalšie generácie zachovali, prípadne i sčasti pozmenili.
Možno ich deliť na pranostiky hvezdárske, ktoré mali najväčší rozkvet od konca 15. do 17. storočia, pranostiky poveternostné, ktoré sa týkajú počasia a klímy a pranostiky hospodárske, ktoré sa týkajú agrotechnických termínov
(sejba, žatva, vinobranie ...). Niektoré pranostiky majú skôr „ kompenzačný “ charakter
(napr. Horúce leto, studená zima; Aký január, taký jún), iné sú skôr poverčivé
(Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice; Medardova kvapka štyridsať dní kvapká).
Väčšina tu uvádzaných pranostík sa viaže k jednotlivým dňom, pričom niektoré z nich sa neviažu ani tak na konkrétny deň, ale na príslušného svätca, patróna v kalendári
(Florián) alebo na cirkevnú udalosť (Vianoce). Určitý svätec sa tak vzťahuje na určité časové obdobie
(Vianoce, Veľká noc), pričom niektoré z týchto cirkevných sviatkov sú tzv. pohyblivým
(Veľká noc, Božie telo, fašiangy ...), takže sa nevyskytujú v jednotlivých rokoch v rovnaký dátum. Niektoré pranostiky sa nevzťahujú na kalendárneho svätca, ale na konkrétny dátum
(Ak na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne). Menej sa pranostiky viažu všeobecne k mesiacu
(Ak padá sneh v máji, bude hojne trávy). Ešte menej je tých pranostík, ktoré sa viažu k ročnému obdobiu
(Keď na jar poletuje veľa pavučín, bude horúce leto). Niektoré pranostiky sa dokonca viažu i k jednotlivým dňom v týždni
(Keď je v nedeľu búrka, neodchádza do štvrtka). Z odborného hľadiska majú však charakter „poverčivosti“.
Treba tiež upozorniť na fakt, že cenné jadro poznania pranostík, získané dlhodobým pozorovaním obyčajných ľudí
(roľníkov), ale i odborníkov (astronómov) je už dávno zaviate silným nánosom povier, nedorozumení, ale aj kalendárových reforiem. Podľa buly pápeža Gregora XIII. bola v roku 1582 vyhlásená jednorázová úprava nahromadených nepresností juliánskeho kalendára tak, že bolo vyňatých 10 dní, aby jarná rovnodennosť mohla byť vrátená k 21. marcu. Konkrétne mal podľa tohto nariadenia po štvrtku 4. októbra 1582 hneď nasledovať piatok 15. októbra 1582. Preto „ mal “ , lebo k uvedenému dátumu bol nový gregoriánsky kalendár zavedený len v štyroch európskych krajinách. V Čechách bola táto úprava kalendára zavedená až od januára 1584, na Morave od októbra 1584 a na Slovensku až od novembra 1587. V Nemecku však pristúpili na gregoriánsky kalendár až vo februári 1700, v Anglicku v roku 1752, v Rusku v roku 1918 /pričom pravoslávna cirkev ho neuznáva až dodnes, riadi sa juliánskym kalendárom/ a poslednou európskou krajinou bolo Grécko, ktoré naň prešlo až v roku 1924. Nie vždy sa dá pri pranostikách zistiť ich obdobie vzniku, takže nevieme či vznikli pred alebo po kalendárovej reforme.
Pranostiky nemáme ku všetkým 365 dňom v roku. Najviac pranostík v mesiaci na konkrétny deň bolo zaznamenaných v mesiaci január
(až na 21 dní), najmenej v apríli (iba 10). Najviac pranostík k jednému dňu bolo zaznamenaných na Vianočné obdobie
(24. – 26. december), Jána Krstiteľa (24. jún), Juraja alebo Ďura
(24. apríl), Michala (29. september), Hromnice (2. február), Martina
(11. november) a Medarda (8.jún).
|
